Často sa stretávam dokonca s tým, že niekto rozmýšľa dve hodiny nad tým, čo si dá na raňajky, kam dnes pôjde na obed atď. Ako Ok, veď nie zbytočne sa vraví dvakrát meraj a raz rež. No čo je veľa, to je veľa. Nedokážem si potom celkom dobre predstaviť, ako riešia veľké životné problémy a dilemy. Nespia, nejedia, nevnímajú...A jediné, čo im to dá je,že poškodia sami sebe, privodia si zdravotné problémy, či z nenazdania sa ocitnú na kresle u známeho, psychológa.
Všetci všetko veľmi riešime. Dookola sa zhovárame a rozoberáme, skúmame, či sme nezabudli, nevynechali, čo i len jeden dôležitý detail. Nakoniec zisťujeme, že nám za ten čas všetko pretieklo pomedzi prsty. Povýšenie získal kolega, fešáka od vedľa zasa suseda zhora, auto kúpil najlepší kamarát. A my stále zostávame nasucho.
Možno je naozaj najlepšie hneď konať. Pri prvej myšlienke, ktorá nás napadne, hneď daný popud vykonať. Máš niekoho rád? Povedz mu to. Nesúhlasíš s niečím? Nerob to. No kiežby bol celý život takýto jednoduchý,kiežby sme nikdy neriešili možné následky nášho konania a ako to na daného človeka zapôsobí. Kiežby nám to bolo všetko jedno.
V našej spoločnosti však nie je. Urazíme šéfa, má ďalších dvesto uchádzačov, ktorí nás v momente vystriedajú, povieme pravdu kamarátke, už s nami v živote nikdy neprehovorí. A takto by som mohla písať stále ďalej a ďalej. Všetci dobre vieme o čo tu vlastne ide. Pravda je očisťujúca a odnáša nám zo srdca veľký balvan. No niektoré tajomstvá je najlepšie nechať si pre seba. Lebo s pravdou prichádza aj veľká zodpovednosť. A riziko. Že keď raz vypláva na povrch, budeme sa radiť medzi tých, čo by najradšej vrátili čas naspäť.