Strach, prekážka na našej ceste k úspechu

Autor: Dominika Straková | 20.3.2013 o 18:57 | (upravené 20.3.2013 o 19:03) Karma článku: 8,22 | Prečítané:  291x

Všetci sme hrdinovia. Tvárime sa, usmievame na všetkých naokolo. Keď nám niekto rozpráva o svojom živote, čo zažil, vystatujeme sa ako by sme to spravili lepšie. No v skutočnosti si v duchu hovoríme, že dopadol ešte dobre.  

 

Vraví sa, že strach, naše obavy nás posúvajú vpred. Pochybujem, že je to naozaj tak. Je to ten najsilnejší pocit čo nás drží späť. Vďaka nemu neriskujeme, stiahneme sa a držíme sa v cieli. No bez risku nemáme zisk.

Často nám trvá, kým sa odhodláme k nejakému činu. Premýšľame. Berieme do úvahy všetky pre a proti. A to nás v živote drží na jednom mieste. Neposúvame sa a to žiadnym smerom. Ani vzad, ani vpred. Niekedy nám to zvažovanie dokonca škodí. Premýšľaním totiž nič nezmeníme. Jedine činmi. To, čo myslením na to všetko dosiahneme, že v sebe nahlodáme pocit pochybnosti a strachu. Možno sa vrátime o krok späť. Vŕtame sa v minulosti a usadíme sa tam. Je to pre nás istota. Zmena nie. No minulosť nám má slúžiť na to, aby sme sa z nej poučili a nechali ju za sebou a nie v nej žili.

Pýtam sa, čo to vlastne ten strach je ? Prečo nás tak často drží späť? Veď to, čo nás nezabije, to nás posilní. Je to akýsi psychický blok. Bojíme sa injekcie u lekára, keď o päť minút zisťujeme, že to vlastne ani nič nebolo. Celý život sa bojíme niečoho a nakoniec zisťujeme, že sme nato nemali nijaký dôvod. Tak isto ako sa bojíme zanechať všetko za sebou a začať niečo nové. Niečo, čo nás možno bude napĺňať viac, tešiť viac. No ten prvý krok je pre nás najťažší. Pre niekoho priam neuskutočniteľný.

Mali by sme sa pokúsiť prekonať tieto obavy v nás. Položme si otázku, čo sa nám najhoršie môže stať? Často sú to úplné banality. Robme to, čo chceme, po čom túžime, snívajme. V živote predsa nemáme ľutovať to, čo sa stalo, ale to čo sa nestalo a malo sa stať. Pretože najhoršie, čo strach môže spôsobiť, je premárnená príležitosť. Aby sme po rokoch nesedeli v hojdacom kresle na verande a nespomínali, neľutovali práve túto príležitosť. Nefantazírovali o tom, čo mohlo, malo byť. Skrátka sa vrhnime po hlave na každú príležitosť, ktorú nám život ponúka. Pretože život je príliš krátky na to aby sa držali vzadu. A nie kvôli iným, práve kvôli sebe. Tak pohnime zadkom, nečakajme kým sa dobré veci stanú, sami sa postavme a urobme niečo dobré. Čo náš život naplní. Nehľaďme na strach.

Keď chceme mať niečo, čo sme nikdy nemali, musíme aj urobiť niečo, čo sme nikdy neurobili. Každý jeden úspech začína tým, že sa rozhodneme niečo vyskúšať. Tak  vykročme spoza vlastného tieňa a žime.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?